Šarlota je nádherná trojfarebná mačka so žltými očami, priateľskou a prítulnou povahou voči ľuďom, s vrodenou nenávisťou voči ostatným mačkám a s neuveriteľnou vôľou žiť.
Rozpárané brucho, z ktorého viseli vnútornosti, mŕtvolný zápach... to priniesla Sylvia v jednu nedeľu večer, v polovici augusta, v prepravke k veterinárovi. Za to, čo sa mu podarilo so Šarlotou, si zaslúži poklonu. Síce v nedeľu neordinuje, bol však ochotný prísť. Keď vytiahol mačku z prepravky, ani nezaváhal – utratiť. To zviera sa však aj v takom stave, v akom bolo, dokázalo postaviť na nohy, búchať mi hlavičkou do ruky a mňaukať. Nedokázala jej podpísať ortieľ smrti. A tak v nedeľu večer doktor čistil, rezal, dezinfikoval, zašíval... Slezina už bola odumretá, tá musela ísť preč, časť kože takisto. Pečeň už bola napadnutá, ale bez pečene mačka neprežije, takže tú vrátil na jej pôvodné miesto, celú brušnú dutinu vypláchol silnými antibiotikami, napichal Šarlotu, čím sa dalo a - poručeno Pánu Bohu. Keď si ju Sylvia odnášala, skepticky jej povedal, že nemá rátať, že ju ráno nájde živú. A ak aj náhodou áno, tú infekciu brušnej dutiny nezvládne a po pár dňoch jej zlyhajú orgány.
A tu sa začalo niečo ako zázrak. Hoci ostatné depozitné mačky má Sylvia mimo svoj byt, pacientku si odniesla domov, pripravila jej mačaciu JISku (veľká krabica, do ktorej sa vošla akurát ona, miska na vodu, jedlo a fotomiska slúžiaca ako WC) a začali spolu bojovať. Pravdepodobne všetci, ktorí už bojovali o zvierací život, si teraz vedia v živých farbách predstaviť, čo nastalo. Každých desať minút chodila kontrolovať, či mačka dýcha, v noci sa budila s myšlienkou na ňu, celý byt zapáchal nepríjemným mixom mŕtvolného zápachu a dezinfekčných prostriedkov. Podstatné bolo, že Šarlota mala obrovskú vôľu žiť a chytila sa šance, ktorú dostala.
Už na druhý deň sa sama napila, o jedení však nemohlo byť ani reči. Dva dni žila len na špeciálnej vysokoenergetickej paste. Na tretí deň sa rozhodla, že štyri kúsky surového hovädzieho srdiečka nemôžu uškodiť. Každý deň absolvovali návštevu veterinára, injekciu silných antibiotík, lieky proti bolesti a teplote a každý deň doktor neveriacky krútil hlavou, že zviera ešte stále žije a dokonca ten uzlík bolesti a infekcie ešte aj žerie! Celý týždeň bola šarlota dokrmovaná zmienenou energetickou pastou, aby nestratila silu, pár kusov mäsa za dostatočnú výživu pokladať nemžno. Párkrát denne dostávala antibiotickú masť do očka, ktoré jej, k tomu všetkému, strašne zhnisalo.
Po týždni dostala poslednú dávku antibiotík a doktor sa vyjadril, že ak aj o týždeň bude stále žrať aspoň tých pár kusov mäsa denne a bude mať stolicu, tak už jej dáva šancu na prežitie. Sylvia odchádzala z veteriny s odhodlaním, že jesť a stolicu mať šarlota bude, aj keby to do nej mala jedným koncom nasilu tlačiť a druhým vyťahovať. Ale nebolo treba :-) Šarlota už bola úplne odhodlaná to nevzdať. Dokonca bola taká aktívna, že si jedného večera sama vyoperovala jeden steh, čím priviedla svoju opatrovateľku do zúfalstva. Spravila si totiž menšiu dieru do brucha (v tej chvíli určite vyzerala obrovská) a jednak mala celé brucho zapatlané od niečoho bieleho lepkavého, čo jej vytieklo z otvoru a čo Sylvia pokladala za hnis. Tým pádom som prepadla depresii, že jej hnisá brušná dutina. Lenže už bola neskorá noc a nedalo sa nič výraznejšie riešiť. Na druhý deň bola po „obrovskej diere“ len stopa v podobe malého červeného „ďobanca“ a bruško mala Šarlotka tiež dočista vyumývané.
O ďalší týždeň sa dostavila na kontrolu čistučká mačka s hodvábnym kožúškom, o ktorý sa už sama starala, síce s ešte prepadnutými bokmi, ale komunikujúca, brániaca sa injekcii a hlavne – žerúca pravidelne trikrát denne. Doktor skonštatoval, že skutočne platí, že prasa a mačka prežijú všetko.
Čím bola Šarlota na tom lepšie, tým sa viac blížil čas jej odsunu do depozitu, kde sú aj ostatné mačky. Sylvia musí rešpektovať aj vôľu ostatných členov rodiny, že cudzie mačky majú svoj vlastný oddelený priestor a do ich bytu nepatria. A tak v deň, keď Šarlota prvýkrát vykráčala zo svojej „nemocničnej izby“, bol jej osud spečatený – odchádza do depozitných priestorov.
Šarlota sa odsťahovala a v prostredí, ktoré sa jej ani v najmenšom nepáči, pretože je plné iných mačiek, vyhliada z okna svojho nového majiteľa. Ak ste to náhodou vy, príďte jej to rýchlo povedať, bude veľmi šťastná.
Kontakt: sylvia_s@mackysos.sk
